V súčasnosti je nepopierateľným faktom, že množstvo dnešných detí začína byť čoraz viac závislých na moderných technológiách, ako sú mobilné telefóny, tablety či počítače.

Keď sa prejdete po ulici alebo sledujete mladých ľudí, väčšina z nich má v rukách mobilný telefón alebo tablet a surfuje po internete, sleduje rôzne aplikácie či hrá hry. Čoraz viac sa začínajú vzďaľovať od reality a svoj život prežívajú prostredníctvom virtuálneho sveta.

Tento problém začali riešiť i mnohé školy, ktoré do svojich školských poriadkov a ustanovení prijali opatrenia, aby používanie týchto technológií obmedzili.

Úplne zakázať či obmedziť?


Vo Francúzsku nedávno vyšiel zákon, ktorý používanie mobilných telefónov, tabletov, ale i inteligentných hodiniek a hracích konzol na školách úplne zakázal. Niektorí rodičia s tým plne súhlasia, iní nie. Je otázne, či je to správne riešenie a či bude mať efekt, ktorý sa očakáva.

Názor, že by sa  v čase školského vyučovania tieto veci používať nemali má určite niečo do seba, ale otázne je, či to deti a mladých ľudí zastaví v tom, aby si mobilný telefón či tablet predsa len „neprepašovali“ do školy.

Naše školy obmedzujú ich používanie podľa svojich vlastných pravidiel. Či už majú deti zákaz používať telefóny počas vyučovania, ale aj počas prestávok alebo majú úplný zákaz mať telefón či tablet zapnutý a použiť ho môžu len v prípade, že potrebujú zatelefonovať rodičovi alebo s povolením vyučujúceho ho použiť v rámci vyučovania.

V prípade porušenia týchto pravidiel majú učitelia právo im tieto ich obľúbené hračky vziať a odovzdať až ich zákonnému zástupcovi, teda rodičovi. Je otázne, či by sa prijatie takého zákona ako vo Francúzsku stretlo u nás s porozumením, ale je pravda, že by nebolo na škodu, dosiahnuť nejakým spôsobom to, aby sa z našich detí stávali „závisláci“, ktorí sa bez mobilu či tabletu nevedia ani pohnúť.

Základ by mal byť v rodine


Možno si to mnohí neuvedomujeme, ale deti kopírujú svojich rodičov. Či už v správaní alebo vyjadrovaním sú  deti našimi kópiami. Týka sa to i nášho správania.

Ak deti vidia, že namiesto rozhovoru či spoločných aktivít radšej surfujeme na internete, prečo by to nerobili aj ony? Je veľmi jednoduché, dať dieťaťu do ruky mobilný telefón alebo ho posadiť pred počítať, aby sa „chvíľku“ zabavilo a my si tak ukradneme čas pre seba.

Potom sa ale nemôžeme čudovať, že deti si na to zvyknú. Nájdu si spôsob, ako sa zabaviť a nepotrebujú k tomu nikoho. Stačí im ich „virtuálny kamarát“, s ktorým trávia väčšinu času. Často sa sťažujeme, že deti a mladí sa nevedia poriadne a súvisle vyjadrovať, no je to len následkom všetkých virtuálnych vymožeností, prostredníctvom ktorých komunikujú.

Ak chceme zabrániť tomu, aby sa deti stávali závislými na týchto technológiách, mali by sme na tom popracovať hlavne v rodinách, a potom nebude potrebné im niečo zakazovať.