Pred narodením dieťatka si rodičia dávajú veľa predsavzatí o tom, ako sa budú o neho starať a vychovávať ho.

Medzi takéto predsavzatia patrí aj to, že bude dieťa zásadne spať vo svojej postieľke a nie v rodičovskej posteli spolu s rodičmi. Predstava, že dieťa položíte do jeho postieľky, zhasnete svetlo a odídete z miestnosti, pretože váš drobček zaspí sám, je veľmi pekná. Skôr či neskôr ale pochopíte, že je skôr nereálna. 

Nemôže spať s nami, lebo si na to zvykne 


Áno, aj takéto argumenty máme my rodičia pre to, aby sme nemuseli brať dieťa ku sebe do postele. A ešte na kopec iných vecí ako napríklad nosenie a uspávanie na rukách a podobne. Často je to ale alibizmus z našej strany a používame ho proti našim vlastným deťom len preto, aby sme si uštedrili viac pohodlia pre seba.

Je pravda, že je pohodlnejšie mať pre seba celú posteľ a nemusieť sa strachovať, aby ste tam niekoho malého nepriľahli alebo nechať dieťa plakať len preto, aby ste ho nemuseli vziať na ruky, „lebo si na to zvykne a bude to chcieť stále“. Nie, deti nie sú naši vydierači a nežiadajú si našu prítomnosť a blízkosť len preto, aby nám zabránili robiť hocičo iné.



Deti sú malé a bezbranné stvorenia, ktoré nás rodičov jednoducho potrebujú. Niektoré viac, iné menej, ale určite ani jedno nemôže od narodenia fungovať tak, ako si ich my rodičia nastavíme. Preto aj čo sa týka spoločného spania, existuje veľa názorov, prečo áno a prečo nie. 

Výskumy dávajú spoločnému spaniu „zelenú“


Podľa odborníkov, ktorí sa venovali detskému spánku je spoločné spanie rodičov a  detí od narodenia až do približne troch rokov úplne normálne, ba dokonca aj prospešné. Pre malé deti je zmena po narodení obrovská. Bábätko si musí zvykať na nové prostredie a jediné známe miesto je to, v ktorom cíti svoju mamu.

Pozná jej vôňu, počuje jej hlas, tlkot jej srdca. Preto je pre bábätká veľmi odporúčané spoločné spanie s mamou, ak sa dá, tak na jej hrudi. Rytmus jej srdca dieťa dôverne pozná, a preto je pre neho oveľa menej stresujúce zaspávať pri nej, ako niekde vo vlastnej detskej postieľke.

Bábätko, ktoré je počas spánku oddelené od mamy, spí oveľa nepokojnejšie a do jeho krvi sa vyplavuje až priveľa stresových hormónov, čo nepriaznivo pôsobí na jeho nervový systém i srdiečko.

Odborníci sa dokonca zhodli aj na tom, že spoločné spanie u detí znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia. Ďalšie výskumy dokázali, že deti, ktoré spali spoločne s rodičmi, predbehli vo vývoji svojich rovesníkov, ktorým toto dopriate nebolo. Deti, ktoré majú počas spánku nablízku rodičov, cítia istotu, sú vyrovnanejšie a sebavedomejšie, ľahšie si osvojujú rôzne zručnosti i vedomosti.

Či už nechávate svoje deti spať spoločne s vami alebo uprednostňujete ich vlastné postieľky, je na vás. Ak deti spokojne spia samé, netreba ich nútiť a tento ich zvyk meniť. Ak si ale vaše deti vyžadujú vašu prítomnosť aj v noci, nebráňte im v tom. Užívajte si spoločnú blízkosť, pokiaľ na to máte možnosť. Vedzte, že skôr či neskôr si deti samy povedia, že už chcú spať vo svojej posteli či vo svojej izbe a vy si potom svojho súkromia užijete až,až.